Zlato a puncové značky

Tak ako má diamant svoj certifikát pravosti, na ktorom nájdete informácie o jeho výbruse, farbe, karátovej hmotnosti a čistote, drahý kov podlieha pravidlám značenia, o ktorých rozhoduje štátny úrad nezávislý od obchodníka / predajcu. Preto všetky naše šperky pred expedovaním zákazníkovi prechádzajú kontrolou na Puncovom úrade, ktorý ich preskúma a patrične označí. Puncový úrad okrem značenia šperkov vedie aj register výrobcov a predajcov drahých kovov a vykonáva tiež puncovú inšpekciu.

Na každom svojom šperku môžete badať viacero druhov puncových značiek, akými sú štátne puncové značky, rýdzostné značky a zodpovednostné značky. Rýdzostné a zodpovednostné pritom môžu udeliť samotní výrobcovia, ale štátne puncové značky môže dať na drahý kov výlučne puncový úrad. Každá z týchto značiek Vám poskytuje isté informácie o danom šperku / kove. Ako prvé sa najčastejšie sledujú práve štátne puncové značky, pretože už iba na základe ich tvaru je možné overiť si, aký druh kovu držíte v rukách.

Rýdzostné značky udávajú číselnú hodnotu označujúcu rýdzosť kovu, z ktorého je šperk vyhotovený. Rýdzosť značí čistotu a číselný údaj rýdzosti Vás informuje o tom, aký je pomer hmotnostného obsahu drahého kovu v zliatine či predmete. Táto hodnota je udávaná v karátoch, ale pozor, netreba sa pomýliť. Karáty sa spomínajú tiež pri určovaní váhy diamantov. Majú značku ct a ide o úplne odlišný druh. Karáty určujúce podiel zlata v kove majú označenie kt a delia sa na 24 častí.

9 karátové zlato môžete spoznať na základe označenia 375. Z toho vyplýva, že pomer zlata v konkrétnej zliatine je na úrovni 37,5% a všetko ostatné sú rozličné prímesy.
14 karátové zlato, z ktorého najčastejšie vyrábame šperky aj my, bude mať číselné označenie 585. To znamená, že pomer výskytu rýdzeho kovu v zliatine je 585/1000.
18 karátové zlato má označenie 750 (750/1000), pretože obsahuje väčší podiel rýdzeho / čistého zlata.
Celkom rýdze 24 karátové zlato by potom malo označenie 999, a to značí, že prítomnosť iných kovov je tu skutočne iba minimálna. Táto rýdzosť sa však na výrobu šperkov nepoužíva, nakoľko je zlato tejto rýdzosti príliš mäkké a šperk by počas nosenia oveľa viac podliehal opotrebovaniu, či dokonca by bol náchylný na prípadné deformácie.

Ďalším typom značiek sú už vyššie spomínané zodpovednostné značky. Ide o značku, ktorú dáva na šperk samotný výrobca. Takéto značenie prideľuje výrobcovi či obchodníkovi taktiež príslušný puncový úrad. Spravidla sa na tento účel používajú iniciály firmy. Všetky šperky vyrobené zo zliatin zlata, striebra či platiny a na území Slovenskej republiky, musia mať na sebe zodpovednostnú a štátnu puncovú značku. Rýdzostná značka povinná nie je.

Počiatky puncovania drahých kovov na území dnešného Slovenska siahajú až k vláde prvého Uhorského kráľa Štefana, ktorý podporoval prílev nových zvyklostí a odborných poznatkov. Za vlády jeho nasledovníkov prichádzali zlatníci z Francúzska, Talianska i Nemecka. Od 15. storočia sa na výrobkoch z drahých kovov začínajú objavovať značky popisujúce meno výrobcu, ako aj čas a miesto vyhotovenia predmetu. Najčastejšie však značky hovorili iba o rýdzosti daného kovu. Od tých čias prešiel postupne puncový úrad viacerými etapami, o ktorých si môžete bližšie prečítať priamo na stránkach tohto štátneho úradu.